Slovenská legislatíva poskytuje viacero možností zabezpečenia pohľadávok, pričom ich úlohou je primárne potreba posilniť postavenie veriteľa. Sekundárnou úlohou týchto inštitútov je i budúce zmiernenie vymáhacieho procesu, ak sa záväzok dlžníka dostane do pozície pohľadávky, ktorá nie je plnená.
Medzi dostupné možnosti zabezpečenia pohľadávok patrí napríklad banková záruka, prevod práva či ručenie tretej osoby. Variabilita týchto možností vznikla v súlade s rôznorodosťou typov pohľadávok, nakoľko každá pohľadávka má iný charakter, rozsah a pôvod vzniku. V nasledujúcich riadkoch tohto článku sa zameriame na konkrétny zabezpečovací inštitút, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Vysvetlíme si, ako tento inštitút funguje, kedy je možné ho uplatniť a pri akých typoch pohľadávok je štandardne využívaný.
Právnej úprave dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) sa venuje Zb. Občianskeho zákonníka v § 551 zákona č. 40/1964. Obsah tohto ustanovenia vytyčuje základné parametre, ako aj rozšírené náležitosti, ktoré sa zrážok zo mzdy v prípade uplatnenia tohto inštitútu týkajú. Vo svojej podstate sa dohoda zameriava aj na iné príjmy, ako sú príjmy pochádzajúce z reálnej mzdy. Máme tým na mysli napríklad dôchodok starobný, invalidný, predčasný či vdovský, ako aj príjem plynúci zo štipendií, nemocenských dávok a pod. Rozsah a určenie pritom upravuje dohoda a dlžník následne vyjadruje svoj súhlas s jej znením a obsahom. Vyjadrením súhlasu dlžník pristupuje k tomu, aby v prípade neplnenia oprávnený platiteľ mzdy, prípadne iného z vyššie spomenutých príjmov, vykonával zrážky z týchto príjmov a ich hodnotu poukazoval k rukám veriteľa.
Ako už predstavená povaha tohto inštitútu napovedá, uvedený inštitút je možné uplatniť jedine v prípade fyzických osôb, nakoľko len fyzickým osobám je poukazovaná mzda. V súvislosti so zapojením subjektu platiteľa mzdy sa môže načrtať otázka, či je v tomto smere k platnosti dohody potrebný i súhlas platiteľa mzdy. Odpoveďou je nie. K platnosti takejto dohody nie je potrebný žiaden súhlas platiteľa mzdy, ani nie je požadovaná žiadna participácia platiteľa mzdy pri vzniku dohody.
A teda, pokiaľ dohoda riadne vznikne, má svoju stanovenú písomnú formu, dlžník s rozsahom zrážok a aj inými podmienkami súhlasí, je možné teoreticky považovať takúto dohodu za platnú a v budúcom prípadnom neplnení zo strany dlžníka realizovať potrebné zrážky. Ako sme spomenuli, platnosť je možná len teoreticky, nakoľko i rozsah zrážok limituje zákon. Výška zrážok totiž nesmie presahovať predpokladané zrážky nariadené exekúciou, pričom i zrážky plynúce z výkonu rozhodnutia majú svoje obmedzenie. Podľa Exekučného poriadku nesmú mesačne realizované zrážky presahovať do alikvotnej časti životného minima. A teda v jednoduchosti povedané, povinnému musí vždy ostať pevná časť životného minima pre plnoletú osobu, čo vo svojej podstate poukazuje na to, že rozsah zrážok môže byť v dobe uplatňovania dohody rôznorodý. Takéto situácie môžu nastať napríklad vtedy, keď je dlžníkovi znížená mzda, ďalej v prípade straty zamestnania dlžníka alebo pri prechode do zamestnania s nižšou mzdou či pri krátkodobej práceneschopnosti a pod.
I keď uvedený zabezpečovací inštitút predstavuje určité limity, je potrebné poukázať na jeho podstatu, kedy okrem zabezpečenia predmetnej pohľadávky vzniká i určitá možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa. Reálna účinnosť tejto dohody vzniká v bode predloženia dohody platiteľovi mzdy, avšak až deň po dni splatnosti pohľadávky. Štandardne by mal konfrontovaný platiteľ mzdy vykonať predmetné zrážky ihneď po oznámení. Ak však tak zamestnávateľ povinného nevykoná, prípadne bude výzvu ignorovať, riskuje tak nárok veriteľa na uplatnenie náhrady vzniknutej škody. Avšak nie v každom prípade je nevykonanie zrážky spojené s nevôľou zamestnávateľa. Pokiaľ je v prípade povinného vykonávané i iné vymáhacie konanie, jednotlivé zrážky musia byť uplatňované poradovo, a preto vzniká i možnosť neuspokojenia predmetného veriteľa, ktorý s dlžníkom uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy.
I na základe týchto parametrov nie je uvedený inštitút v praxi príliš preferovaný, avšak v určitých prípadoch zastáva svoje náležité uplatnenie. Jeho hlavnou nevýhodou je to, že dohoda odkazuje na budúci príjem, ktorý nie je garantovaný. Pri teoretickom predpoklade ide však o vhodne nasadenú možnosť zabezpečenia pohľadávky.
Ako sme už spomenuli vyššie, tento i každý iný zabezpečovací inštitút primárne posilňuje postavenie veriteľa a zjednodušuje vymáhanie pohľadávky. Pri rozbore náležitostí zabezpečovacích inštitútov je prirodzené potrebné sledovať i rolu dlžníka a jeho motiváciu k plneniu a následnému zániku záväzku.
Kedy teda dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká a aké sú podmienky pre dosiahnutie tohto štádia? V každom prípade je potrebné poukázať na to, že predmetná dohoda vzniká ako vedľajší kontrakt k primárnemu vzťahu, ktorým je vznik záväzku dlžníka voči veriteľovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká vymožením pohľadávky v celom rozsahu alebo jej plnením podľa počiatočnej dohody. Z pohľadu právnej praxe je však vymáhanie pohľadávok v spojení s dohodou o zrážkach zo mzdy pomerne náročným procesom, a preto je ideálne správu pohľadávok včasne zveriť profesionálnej vymáhacej spoločnosti a konzultovať tak aj budúce obchodné vzťahy.
Osvedčeným partnerom vo svete vymáhania pohľadávok je spoločnosť Claims Collection, s.r.o., ktorá sa dlhodobo špecializuje na poskytovanie vymáhacích služieb. Svojim klientom vo vysokej miere zabezpečuje vyplatenie ich pohľadávok a ponúka proklientský servis na vysokej úrovni. Pokiaľ sa chcete o možnostiach riešenia pohľadávok informovať viac, navštívte webstránku tejto spoločnosti a kontaktujte tak odborníkov pri vymáhaní prostredníctvom formulára alebo realizujte bezplatnú konzultáciu telefonicky.