Komunikácia má posledné roky okrem bežnej formy podobu tzv. sociálnych sietí. Táto forma je stále využívanejšia a teší sa obrovskej popularite, veď kto dnes nemá vytvorený účet minimálne na jednej z týchto sieti, však? Z celkového hľadiska ich tak považujeme za praktickú pomôcku, pomocou ktorej sa dokážeme kontaktovať s X ľuďmi a bezplatným spôsobom tak vzájomne komunikovať, baviť sa alebo vybaviť rôzne záležitosti. Skôr, než by sme vytočili číslo svojho známeho, prihlásime sa napríklad na Facebook a zanecháme mu textovú správu alebo priamo fotku, video či webový odkaz.
Okrem týchto a ešte ďalších pozitív, ktoré som nestihol spomenúť sa však čoraz častejšie vraví aj o negatívach sociálnych sietí, najmä ak to s ich návštevou preháňame a trávime na nich takmer všetok čas v závislosti od počtu „páči sa mi to“ a komentárov na naše príspevky. Áno, sociálne siete tak majú aj svoju temnú tvár a opät som spomenul len zlomok problémov a možných negatívnych faktorov na náš život.
Facebook, Twitter, Instagram, Snapchat, môžu byť u niekoho zdrojom vzniku závislosti a následného stresu až depresií a v konečnom dôsledku sa môžu postarať o presný opak a teda paradox- následnú izolovanosť a nedôveru voči ľuďom a sociálnemu kontaktu. Je to zvlástne, však?
Podobné stavy koniec koncov môžu prekvapiť každého dôsledkom neustáleho stereotypu a nekonečného prezerania fotografií, komentárov, príspevkov apod. Z daných činností, pokiaľ ich vykonávame nad rámec normálu, a ak sme ich už presýtení bez toho, aby sme si to uvedomovali, začne vznikať závislosť a následný vnútorný odpor. Tento odpor nás však neodradí, nakoľko ho prebíja závislosť a akýsi hlúpy, no stále efektívnejší strach z reakcií na nás a naše príspevky, v tom lepšom prípade nadmerná zvedavosť.
- Ale ako som už spomenul na začiatku, sociálne siete samozrejme ponúkajú aj svoje pozitívne stránky, viac-menejzáleží od konkrétno užívateľa a jeho spôsobu normálnej alebo naopak až fanatickej odkázanosti na tieto zdroje.